Včera som sa zúčastnila zaujímavej diskusie o intimite v partnerstve, keď sme rodičmi.
Nevedela som presne, kam sa bude diskusia uberať, ale nakoniec prišlo aj na moju, dlho vo mne driemajúcu, dodávku.
Bolo to v čase, keď som mala malé dieťa a zabúdala som na to, že som aj ženou a partnerkou.
Vtedy som vymyslela vkusne zariadenú dodávku, alebo karavan. Bolo by to niečo medzi obývačkou a spálňou. Nie brokát, volány a zlato, skôr čisté línie, drevo, deky, koberec z morskej trávy, stôl, hry a zrkadlo.
Dodávka by prišla na zavolanie. Slúžila by zaneprázdneným rodičom v najväčšom rodičovskom zápale ako intímne útočisko.
V dodávke by boli dvaja skúsení animátori, ktorí by prišli do domácnosti vystriedať unavených rodičov.
Rodičia by v dodávke mohli robiť to, čo mali a majú radi a tento intímny priestor by im poskytoval dostatok bezpečného miesta na blízkosť, scrabble, hladkanie, rozhovory, milostné radovánky aj plánovanie Vianoc. Jednoducho čokoľvek, na čo v mene zodpovednosti, kariéry a rodičovstva zabudli a aj to, čo detské ušká počuť nemajú. Toho posledného však najmenej do dodávky, prosím.
Milí rodičia, píšem tento text ako výzvu:
✅ aby sme nezabudli kým sme
✅ aby to naše deti vedeli aj videli
✅ že aj my môžeme byť animátormi detí našich kamarátov, či vnúčat
Ak sa to vo vašich životoch deje, tlieskam. Vaše deti to potrebujú.
Ak nie, posielam moju potrebnú dodávku do sveta.