Nemám veľmi rada škatuľkovanie, ktoré (bohužiaľ) začína už v detstve a na miestach, kde by sme to najmenej čakali, keď sa na jednom mieste zíde viac detí.

Minule sa ma jeden rodič spýtal, čo má robiť, ak jeho dieťa v škole šikanujú.

Dôvodov môže byť viacero a rodičia detí, ktoré sú nositeľmi takéhoto správania, len málokedy zájdu po radu, ale odpovede môžu nájsť tu.

Aká môže byť motivácia šikanovať?

  1. Deti, ktoré prejavujú obmedzené porozumenie a empatiu voči iným, môžu aktívne prejavovať agresívne správanie a šikanovanie. Chýbajú im schopnosti rozpoznávať a rešpektovať pocity ostatných.
  2. Ak deti vyrastajú v prostredí, kde sa toleruje agresia a neúcta voči iným, môžu takéto vzory správania preniesť aj do detskej skupiny.
  3. Ak dospelí nezaujmú postoj a nezasiahnu proti šikanovaniu, umožňujú jeho vznik a pretrvanie. Deti potrebujú počuť postoj dospelých, ktorí dokážu rozpoznať šikanovanie a aktívne sa proti nemu vymedzia.
  4. Deti s nízkym sebavedomím môžu byť náchylné k tomu, aby aktívne šikanovali iné deti. Pre nich môže šikanovanie slúžiť ako nástroj na získanie pocitu moci a posilnenie vlastného sebavedomia na úkor ostatných.
  5. V niektorých prípadoch môže šikana vzniknúť v dôsledku nerovnováhy v sociálnej štruktúre detskej skupiny. Deti môžu aktívne šikanovať iné deti, aby si získali popularitu, moc alebo kontrolu.
  6. Deti, ktoré vyrastajú v konfliktnom prostredí s nedostatkom emocionálnej podpory, môžu byť náchylné k tomu, aby aktívne šikanovali iné deti. Šikana môže slúžiť na prenos svojich frustrácií a negatívnych emócií na iné osoby.

A teraz kto môže byť terčom šikany, alebo byť iný sa nevypláca.

  1. Deti líšiace sa od ostatných svojim vzhľadom, fyzickými rysmi (napríklad veľkosť, hmotnosť, farba pleti), zdravotným postihnutím alebo akoukoľvek inou odlišnosťou, môžu častejšie stávať obeťou šikany.
  2. Deti s obmedzenými sociálnymi zručnosťami alebo pociťujúce izoláciu vo vzťahu k svojim rovesníkom môžu byť náchylnejšie na šikanovanie. Nedostatok sociálnych zručností pri interakciách s ostatnými deťmi môže zvýšiť ich zraniteľnosť.
  3. Deti s nízkym sebavedomím, neistotou a nízkym vnímaním sebahodnoty môžu častejšie padnúť za obeť šikanovaniu.
  4. Paradoxne, aj deti s vysokými akademickými schopnosťami môžu byť terčom šikany. Ich úspechy v škole môžu vyvolať žiarlivosť alebo pocity ohrozenia u iných detí.
  5. Deti, ktoré majú obmedzenú podporu zo strany rodiny, priateľov alebo školského prostredia, sa môžu viac vystaviť riziku šikany.

Bohužiaľ, šikanované môže byť aj dieťa, ktoré len je. Nerobí nič, len je. Aj to je dôvod na šikanu pre tých, ktorí to majú inak. Sú perfektní, snažia sa a majú výsledky.

Keď vedieme deti k dokonalosti a nie k autenticite, môže sa nám to v spoločnosti vymknúť spod kontroly, pretože tí „príliš“ tu budú stále.

Mám na mysli „príliš okuliarnatých, príliš chudých, dlhých, tých s kilečkom navyše, nosatých, ušatých, aj tmavších“.

Vnímajme preto diverzitu viac ako to čo nás spája, ako to čo nás rozdeľuje.

Môže sa nám potom stať, že ten chlapec od susedov, s kedysi veľkými ušami, už skončil prestížnu školu v zámorí a jeho pracovné ponuky vysoko prevyšujú našu prajnosť.