Čo keby sme deťom k ich medzinárodnému sviatku venovali viac času a pozornosti?
Nestojí to nič a znamená to veľa.
Spomínam si na jeden rozhovor v kuchyni o tom, aké kamarátske vzťahy pestovali naši rodičia. Kamarátka hovorila o rodinnom kamarátovi, ktorý bol veľmi fajn a jeden z dôvodov bol ten, že sa „normálne rozprával s deťmi“, keď prišiel na návštevu. Vyrastali sme v dobe neviditeľných detí, ktoré si na ten „svoj“ ozajstný život museli počkať. Našu neviditeľnosť sme však výdatne kompenzovali vynaliezavosťou, kreativitou a autenticitou medzi rovesníkmi.
Z niektorých chlapcov z nášho sídliska by dnes mohli byť vynálezcovia, keby sa vydali akademickou cestou. Chlapci sa orientovali viac technicky, ale keď sme chceli napríklad zveľadiť tajnú pivničnú klubovňu, my dievčatá sme sa do tohto dobrodružstva zapájali rovnako detsky profesionálne. Mňa však vždy zaujímala komunikácia a nitkový telefón bol pre mňa vynález priam fantastický. Viete si predstaviť jeho inštaláciu z okna detskej izby do náprotivnej detskej izby, ale na treťom poschodí a 70 metrov vzdialenej? Nemohlo to síce fungovať, ale zabralo to pol dňa prázdnin.
Vráťme sa k zručnostiam, ktoré máme a možno o tom ani nevieme.
Napríklad vybehnúť šesťkrát tretie poschodie je znakom dobrej fyzickej kondície, pevnej vôle aj odhodlania. Pretože odhodlanie, trvalá motivácia, flexibilita, schopnosť efektívne narábať so svojimi emóciami je cestou k cieľu. Optimizmus, iniciatíva, ale aj schopnosť požiadať o pomoc sú ďalšími stupienkami k cieľu. Lenže o pomoc sme žiadali neradi, najmä dospelých, lebo často sa stalo, že nášmu projektu neverili, alebo nevedome prevzali líderstvo.
Preto ak vás deti žiadajú o pomoc, pomôžte im s tým, o čo vás žiadajú, ďalej nie, je to ich projekt, vy si urobte vlastný. Aj to je prospešné.
Môj projekt ku Dňu detí je z oblasti neverbálnej komunikácie. Mávanie si s cudzími deťmi považujem za jasné potvrdenie ich viditeľnosti nami, dospelými. Spestrenie cesty hocikam v autosedačke, aj mimo nej.
Stávala som takto s deťmi a mávali sme autám na nadjazde nad štvorprúdovkou. Počítali sme posádky, ktoré odmávali. Veľmi málo ich bolo, aj keď vodičov nerátame, stále tam boli spolujazdci.
Môj plán je vytvoriť balkónovú mávaciu skupinu z pletených mačiek, ktoré sa nudia, myši nechytajú, ale rady by boli prospešné.
idem na to.